SLOVAK

• Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny

• Anna Záborská, poslankyňa Národnej rady SR

• Anna Andrejuvová, poslankyňa Národnej rady SR

• Miriam Lexmann, poslankyňa Európskeho parlamentu

• Vladimír Palko, vysokoškolský pedagóg a politik

• Erik Zbiňovský, koordinátor Slovenského dohovoru za rodinu

• Renáta Ocilková, občianska aktivistka
• Anton Chromík, predseda Aliancie za rodinu
• Jozef Mikloško, lekár a vysokoškolský pedagóg
• Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa
• Jana Michaličková, právnička v oblasti medzinárodného práva
• Eva Grey, vysokoškolská profesorka
• Martin Čepček – poslanec Národnej rady SR

veľké znepokojenie vyvolávajú plány, aby celá Európska únia prijala nebezpečný Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, ktorý je známy ako Istanbulský dohovor.

Niet pochýb, že tento krajne ideologický dokument nielenže neobsahuje účinné nástroje na boj proti násiliu, ale zavádza rad nebezpečných ustanovení, ktorým budú podliehať všetky členské štáty, ak Európska únia tento dohovor ratifikuje.

Dohovor priamo zasahuje tradičný model manželstva a rodiny, v ktorom vidí zdroj násilia. Absolútne pri tom nezohľadňuje objektívne činitele výskytu tohto javu, ako je napr. závislosť od alkoholu. Spôsob boja proti násiliu navrhovaný v dohovore zasiahne hlboko do autonómie rodiny. Namiesto toho, aby bola rodina považovaná za základ fungovania spoločnosti, bude predstavovaná ako potenciálne miesto útlaku a násilia.

Okrem toho dohovor zavádza gender ideológiu tým, že ruší definovanie muža a ženy na základe biológie a nahrádza ho chápaním gendru ako sociálno-kultúrneho konštruktu, nariaďujúc používanie tejto definície na všetkých úrovniach štátom uskutočňovanej politiky. V dokumente sa taktiež objavujú odvolania na termín „rodová identita“, ktorý v jazyku radikálnych aktivistov vyjadruje pojem, na základe ktorého si je možné subjektívne priradiť pohlavie podľa vlastných pocitov.

Pod rúškom boja proti násiliu sa dohovor taktiež usiluje o nanútenie ideologického obsahu deťom. Žiada zaviesť povinnú výchovu k „nestereotypným rodovým rolám“ do študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania. To znamená, že školy budú nútené snažiť sa presvedčiť deti, že sú rôzne rody, sexuálne orientácie, a že si možno vybrať vlastnú „genderovú identitu“ – celkom bez súhlasu rodičov. Dohovor tak podkopáva základné právo rodičov vychovávať deti v súlade s vlastným presvedčením.

so znepokojením prijímame informácie o plánoch prijať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Európskou úniou.

Nepochybujeme, že sa Európska únia musí snažiť bojovať proti násiliu a predchádzať mu. Avšak súčasne sme presvedčení, že spomenutý kontroverzný dokument nielenže nepredstavuje účinné riešenia v tejto oblasti, ale zavádza viacero nebezpečných úprav, ktoré priamo narúšajú dobro rodiny a jej členov.

Dohovor má krajne ideologický charakter. Polarizuje spoločnosť tým, že zavádza prvky boja medzi pohlaviami, ktoré následne vedú k rozvratu rodiny, ako aj spoločenských noriem založených na všeobecnom prijatí rozdielov medzi ženami a mužmi. Autori dokumentu úplne nesprávne identifikujú problém násilia, hľadajúc dôvody v štruktúre spoločnosti založenej na tradičnej rodine, práve rodičov vychovávať svoje deti v súlade s vlastným presvedčením, ako aj v komplementárnych rolách žien a mužov. Tvorcovia dohovoru okrem toho ignorujú problém fyzického a psychického násilia na mužoch, ktorí sú podľa niektorých výskumov v rovnakej miere obeťami násilia ako ženy, avšak nepriznávajú sa k tomu z obavy zo spoločenského vylúčenia.

Predsa všetky dostupné výskumy jednoznačne dokazujú, že medzi najčastejšie príčiny násilia patria situácie rozpadu rodiny a závislosti (od alkoholu, drog, hazardu, pornografie, sexu). Okrem toho, ako poukazuje výskum Agentúry EÚ pre základné práva, v krajinách, v ktorých sa zavádza gender ideológia, je miera násilia veľmi vysoká.

Dohovor úplne ignoruje všetky tieto objektívne faktory, čo zreteľne svedčí o jeho krajne ideologickom charaktere. Pod rúškom boja proti násiliu voči ženám žiada povinné vzdelávanie aj tých najmenších detí týkajúce sa „nestereotypných rodových rolí“, a taktiež hlboko zasahuje do autonómie rodiny. Týmto spôsobom narúša rad základných ľudských práv vyjadrených nielen v medzinárodných zmluvách, ale aj ústavách jednotlivých štátov. Základné práva rodičov boli jasne určené v čl. 26 ods. 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v čl. 8 a 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj v čl. 2 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.